Príbeh japonského pestovateľa, ktorý zmenil pôdu a pestovanie čaju
Pán Sakamoto už viac ako 40 rokov verí, že kvalitný čaj sa začína zdravou pôdou. Jeho prístup spája hlboké poznanie čajovníkov, starostlivosť o živú pôdu a neúnavné experimentovanie – od vývoja vlastného fermentovaného hnojiva až po pestovateľské postupy, ktoré rešpektujú prirodzené procesy. Jeho príbeh je o vytrvalosti, vlastnej ceste a presvedčení, že skutočná kvalita vzniká dávno predtým, než sa čajové lístky dostanú do šálky.
Dnes patrí Shuichiro Sakamoto k výrazným osobnostiam japonského ekologického čajového poľnohospodárstva a jeho práca získala tento rok prestížne ocenenie - hlavnú cenu Japan Agriculture Award.
Jeho čaje sú už veľa rokov súčasťou našej ponuky a je pre nás cťou poznať ho osobne. Jeho filozofia, prístup k pestovaniu čajovníkov a rešpekt prírode sú totiž hodnoty, ktoré sú nám veľmi blízke.
Keď sa rozhodnete ísť proti prúdu
V meste Shibushi v prefektúre Kagoshima, ktorá sa náchádza na ostrove Kyushu na juhu Japonska, pestuje pán Shuichiro Sakamoto čaj už celé desaťročia. Je treťou generáciou farmárov a pokračuje tak v rodinnej tradícii pestovania čajovníkov. Jeho vlastná cesta sa však začala odkláňať od zaužívaných postupov už pred viac ako 40 rokmi. Zlomový okamih nastal, keď na rakovinu zomrela jeho mama.
Začal viac premýšľať o tom, aké by mali byť potraviny a čaj, ktoré každodenne konzumujeme a akú úlohu pri ich kvalite zohráva spôsob pestovania. Pretože to, čo jeme a pijeme má významný vplyv na naše zdravie. Postupne dospel k presvedčeniu, že zdravé plodiny sa začínajú zdravou pôdou.
V tom čase nebolo ekologické pestovanie čaju ešte rozšírené, neexistoval žiaden certifikačný systém a mnohí farmári pochybovali, že čajovníky možno pestovať bez pesticídov. Pán Sakamoto sa aj napriek tomu rozhodol pre náročnú cestu - prestal úplne používať umelé chemické hnojivá a pesticídy.
Ukázalo sa však, že samotné vylúčenie chemických prípravkov je iba začiatok. Čajovníky potrebovali výživu a pôda si vyžadovala systematickú starostlivosť.
Práve vtedy sa začala rodiť jedna z najdôležitejších súčastí jeho práce.
Vlastné hnojivo a pôda, ktorá žije
Namiesto toho, aby sa spoliehal na hotové riešenia, začal Sakamoto hľadať využitie miestnych zdrojov, ktoré by inak mohli zostať nevyužité alebo sa stať odpadom. Prístav v Shibushi je vstupnou bránou pre dovoz krmiva, ako kukurica a sója z USA, Kanady a Austrálie. Pán Sakamoto začal využívať doslova, čo sa dalo nájsť na zemi a kultivovať vlastné organické hnojivo.
Pri výrobe hnojiva využíva rôzne vedľajšie suroviny z regiónu vrátane obilnín a zvyškov z hospodárskej výroby. Cieľom je vrátiť živiny do pôdy a podporovať jej úrodnosť. Po rokoch výskumu tak vyvinul vlastné fermentované organické hnojivo "bokashi".
Vývoj tohto hnojiva nebol krátkym experimentom, ale výsledkom desaťročí skúseností, množstva pokusov, aj omylov. Dnes tvorí významnú súčasť jeho pestovateľského systému. Hnojivo používa na vlastných čajových poliach a jeho výroba sa rozvinula aj do samostatnej podnikateľskej činnosti, ktorá pomáha ďalším poľnohospodárom. Vrátiť pôde, čo z nej vzišlo a vyživovať ju prirodzeným spôsobom je výbornou ukážkou obehového hospodárstva.
Filozofiou pána Sakamota je:
"Pôda nie je iba miesto, v ktorom rastlina rastie. Je to živý systém, o ktorý sa treba starať."
Štyridsať rokov práce so živou pôdou
Fermentované hnojivo bokashi, ktoré pán Sakamoto vyvíjal počas štyroch desaťročí, aplikuje na čajové polia osemkrát ročne. Jeho cieľom je obnovovať úrodnosť pôdy a vytvárať podmienky, v ktorých môžu čajovníky zdravo rásť.
Pôda sa postupne zmenila na živé prostredie bohaté na mikroorganizmy. Jej štruktúru pomáhajú zlepšovať aj dážďovky, ktorých činnosť prispieva k tvorbe drobivej, prevzdušnenej pôdy. Tá je dnes natoľko kyprá, že podľa Sakamotových skúseností možno do nej ľahko zapichnúť palicu až do hĺbky približne jedného metra (vyskúšali sme - dokonca viac).
Pôdne mikroorganizmy rozkladajú a mineralizujú organickú hmotu, čím uvoľňujú živiny, ktoré môžu čajovníky prijímať. Rozmanité mikrobiálne spoločenstvo zároveň pomáha obmedzovať výskyt niektorých pôdnych patogénov. Výsledkom dlhoročnej práce je pestovateľský systém, ktorý kladie dôraz na pôdu ako základ zdravého rastu rastlín a kvality čajových lístkov.
Ochrana pred mrazom, kde je voda spojenec
Jarné mrazy patria medzi najväčšie riziká pri pestovaní čaju. Dokážu poškodiť mladé výhonky, na ktoré pestovatelia čakajú celé mesiace. V Kagoshime preto Sakamotova spoločnosť rozvíjala aj vlastný prístup k ochrane čajovníkov pred chladom.
Keďže minimálna teplota sa v tejto oblasti môže dostať až pod -8°C, ventilátory na vháňanie teplejšieho vzduchu dolu k čajovníkom nie sú postačujúce. Preto pán Sakamoto hľadal iné riešenie a na základe odborných poznatkov zo zahraničia začal spolupracovať s výrobcami zavlažovacích zariadení a výskumnými pracoviskami na metóde, pri ktorej sa voda priamo rozprašuje na čajové lístky. Pri jej zamŕzaní, teda zmene skupenstva z kvapalného na pevné, sa uvoľňuje teplo*, ktoré pomáha udržiavať teplotu na povrchu rastlín a chrániť ich pred poškodením mrazom.
* Funguje to na základe veľmi zaujímavého fyzikálneho javu, ktorý sa nazýva uvoľňovanie skupenského (latentného) tepla pri tuhnutí - voda pri zmene skupenstva uvoľňuje do svojho okolia teplo.
Táto metóda je pri väčších mrazoch mimoriadne účinná, no vyžaduje správne technické riešenie a priebežné zavlažovanie počas rizikových podmienok. Je ďalším príkladom toho, ako pán Sakamoto spája dlhoročné skúsenosti z pestovania s praktickými inováciami. Jeho práca tak neovplyvňuje iba kvalitu jeho vlastných čajov, ale prispieva aj k rozvoju pestovateľských postupov využiteľných v širšom poľnohospodárstve.
Menej zberov a väčší dôraz na kvalitu
Na čajových plantážach Sakamotovej spoločnosti sa uplatňuje aj špecifický prístup k zberu. Sústreďuje sa na prvý jarný zber, japonsky nazývaný "ichibancha". Lístky z ďalších zberov sa namiesto využitia na výrobu čaju vracajú na polia, kde pomáhajú čajovníkom dopĺňať organickú hmotu a živiny.
Takýto systém znamená, že sa pestovateľ vzdáva časti potenciálnej produkcie. Zároveň mu však umožňuje sústrediť úsilie na starostlivo vybrané lístky a čaje s vyššou pridanou hodnotou.
Na ploche približne 5,6 hektára pestuje spoločnosť čajové lístky na organické gyokuro a tenchu (čajové lístky pripravené na výrobu čaju matcha) s japonskou certifikáciou JAS. Výber pestovaných kultivarov zohľadňuje nielen ich vhodnosť na ekologické pestovanie, ale aj chuťový profil a záujem zákazníkov v zahraničí.
Medzi pestovanými kultivarmi nájdeme napríklad Saemidori, Seimei, Haruto34, Kirari, Okumidori, Yabukita, či Tsuyuhikari. Každý prináša iné chuťové charakteristiky a prezentuje, akú rozmanitosť môže ponúknuť japonský čaj aj v rámci jednej pestovateľskej oblasti.
Gyokuro z Kagoshimy, ktoré si našlo cestu do sveta
Kagoshima je známa svojou čajovou produkciou, no pán Sakamoto sa nesnažil konkurovať ostatným producentom množstvom vyrobeného čaju. Jeho cestou sa stali organické čaje s jasným pôvodom, dôrazom na kvalitu a s vlastným príbehom.
Pri čaji gyokuro je dôležitý nielen kultivar a spracovanie, ale aj spôsob pestovania a zatienenia čajovníkov pred zberom. Výsledkom je čaj s výrazným umami, plnším telom a jemnejším chuťovým profilom.
Keď sa pán Sakamoto začal približne v roku 2010 intenzívnejšie zaujímať o zahraničné trhy, japonský zelený čaj ešte nemal v Európe takú pozornosť ako dnes. So vzorkami z Kagoshimy preto osobne oslovoval potenciálnych odberateľov a postupne predstavoval svoje čaje ľuďom, ktorí hľadali niečo výnimočné.
A záujem o kvalitný čaj rástol. Zákazníci začali oceňovať čaje s jasne definovaným pôvodom a kultivarom, nie iba anonymné blendy. Dnes smeruje väčšina produkcie spoločnosti na zahraničné trhy, vrátane Európskej únie a USA.
Jeho ambíciou je, aby sa čaj z Kagoshimy stal vo svete značkou, ktorú si ľudia spájajú s výnimočnou kvalitou a rozpoznateľným pôvodom, akou je vo svete vína Romanee-Conti.
Zo Shibushi až do Čajového Domu
Počas jednej zo svojich ciest pred niekoľkými rokmi navštívil pán Shuichiro Sakamoto Bratislavu a bol našim hosťom v Čajovom Dome.
Pre nás to bolo vzácne stretnutie s človekom, ktorého prácu poznáme prostredníctvom jeho čajov. Za každým z nich je konkrétna čajová plantáž, dlhoročné skúsenosti a rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú výslednú kvalitu lístkov.
Dnes, keď jeho úsilie získalo významné japonské ocenenie, si na túto návštevu spomíname s o to väčšou úctou. Návštevu sme pánovi Sakamotovi oplatili a navštívili sme jeho čajovú plantáž v Kagoshime, kde nám s nadšením porozprával o svojom prístupe k organickému pestovaniu čajovníkov, zameraní na kvalitné čaje aj o svojom výnimočnom organickom fermentovanom hnojive.
Na čajových poliach bol život - včielky, motýle, chrobáčiky, dážďovky. Nepôsobilo umelo a sterilne. Pána Sakamota po farme sprevádzala mačička, ktorú sme ako milú spomienku použili na etiketách k niektorým jeho čajom. Tiež máme mačičky radi.
V Čajovom Dome veríme, že práve poznanie ľudí a miest, z ktorých naše čaje pochádzajú, nám umožňuje lepšie porozumieť tomu, čo všetko sa skrýva za čajom, ktorý máme v šálke. Príbeh pána Shuichira Sakamota je jedným z tých, ktoré ukazujú, že výnimočný čaj sa začína dávno pred prvým zaliatím lístkov.
Je úžasné sledovať, ako si čaje z jeho rodnej Kagoshimy nachádzajú cestu k milovníkom čaju po celom svete - aj k nám, na Slovensko. Sme hrdí na to, že môžeme byť malou súčasťou jeho príbehu.
Ocenenie, ktoré vyzdvihuje viac než samotný čaj
V roku 2026 získala spoločnosť vedená Shuichirom Sakamotom hlavnú cenu v rámci japonského ocenenia Japan Agriculture Award. Ocenenie vyzdvihlo jeho dlhodobé úsilie v oblasti ekologického pestovania čajovníkov, vývoj vlastného fermentovaného hnojiva, orientáciu na vysokú kvalitu čajov a úspešné budovanie zahraničných trhov, predovšetkým export do EÚ a USA.
Je to uznanie prístupu, ktorý sa formoval celé desaťročia. Pán Sakamoto totiž nevybudoval svoju značku iba na samotnom produkte. Prepojil pestovanie, spracovanie, vývoj hnojiva a predaj do jedného systému, v ktorom jednotlivé časti podporujú spoločný cieľ.
Zaujímavé je aj to, že jeho skúsenosti nezostávajú iba v rámci rodinnej firmy. Hnojivo dodáva ďalším farmárom a svoje poznatky odovzdáva ľuďom, ktorí sa chcú venovať poľnohospodárstvu. Verí, že ak ukáže iným, že kvalitná a ekologická produkcia čaju môže byť aj ekonomicky životaschopná, priláka to k jeho pestovaniu a spracovaniu viac mladých ľudí.
Mladí ľudia totiž stratili o pestovanie čaju záujem. Odchádzajú do miest a čajové polia zostávajú opustené. Rastúci záujem o matchu v posledných rokoch však prináša ďalšiu príležitosť. Popri čaji gyokuro sa do popredia dostáva aj tencha – čajová surovina, z ktorá sa vyrába matcha. Možno bude toto "zelené zlato" motiváciou pre návrat k rodinným čajovým firmám.
Ľudia, ako pán Sakamoto, sú ochotní pomôcť im rozvíjať sa a nastaviť latku vysoko.
Ochutnajte čaje od pána Sakamota z Kagoshimy
Príbeh Shuichira Sakamota môžete spoznať aj prostredníctvom jeho čajov, ktoré nájdete v ponuke Čajového Domu. Sú to čaje, za ktorými stojí japonská čajová tradícia, starostlivý výber lístkov a dôraz na ich pôvod, spracovanie, kvalitu a výnimočnosť.
Kagoshima Organic Gyokuro - Kiwami reprezentuje vrchol čajového majstrovstva.
Označenie "Kiwami" (極) v Japonsku nesie len to, čo stojí na samom vrchole dokonalosti – symbol majstrovstva, precíznosti a úcty k tradícii. A práve takým čajom je Gyokuro Kiwami, vytvorené s oddanosťou a citom pre každý detail.
Kagoshima Organic Gyokuro Cha Meijin - "Čajový majster", exkluzívne organicky pestované gyokuro, lístky ktorého sú spracované metódou fukamushi, čo ešte viac umocňuje jeho plnú a komplexnú chuť.
V ponuke máme tiež skvelú matchu - Kagoshima Matcha Saemidori a Kagoshima Matcha Kiwami z kultivaru Saemidori - vzácneho, skorého japonského kultivaru, ktorý si získal obľubu pre svoju bohatú umami chuť a sviežu, sýtozelenú farbu. Saemidori (冴え緑) znamená v preklade "jasná zeleň", čo presne vystihuje žiarivo zelenú farbu prvých jarných lístkov.
Objavte čaje, za ktorými stojí oddaný pestovateľ, jeho príbeh a desaťročia poctivej práce.
